...Zrazu sa spamätá, pozrie vedľa seba, kde leží prototyp, na pohľad spokojného, ničím nerušeného spiaceho muža. Vtedy sa žena zamyslí a vraví si, ako užitočne ten muž narába s časom. Neplytvá zbytočnosťami vo svojej hlave, tak ako ona! A tak ho tá žena začne pozorovať. Vidí v ňom dokonalosť, aj keď taký nie je. A vtedy, ako tak on spi, si ona uvedomí, že ho vôbec detailne nepozná, a že by chcela spoznať skrýšu jeho kľudu! Vidí v ňom malé spiace dieťa, ako väčšina žien, je to už tak raz dané prírodou. Nakloní sa nad neho, ale tak tíško, aby necítil, že ho niekto pozoruje. Ani netuší, ako tým svojim spánkom tej žene pomáha. Ona sa znova zahladí a chce porozumieť tomu, prečo tie veci a tú detskú mimiku na ňom má tak rada, keď ho vlastne ani nepozná!
Zľakla sa že sa preberá, no to on si iba jemne prešiel jazykom po svojich sladkých, mäkkých perách, tvarovaných ako detailne vykrojené vianočné pečivo od starej mamy, bez najmenšej chybičky, dokonalého tvaru a nasladlastej chuti. Mäkké ako vyzretý medovník a hebké ako zamat. Takéto sú však len pre túto ženu. Vidí ich tak, pretože ich tak chce vidieť. Možno preto, že má rada medovník, a možno preto že ho tak nekonečne rada študuje. On nerušene spí a ničím sa v spánku netrápi. Zatiaľ čo ona si v hlave položila desiatky ďalších zbytočných otázok. Kladie si jednu za druhou a nestíha si dávať aj odpovede. Vtedy mu na ospalé viečko padne jej slabý vlas a ona si začne všímať ako je klenuté prese obrysmi vlasu. Zakrýva a chráni mandľové oči, modré ako more, do ktorého sa ona vždy tak bojí vstúpiť. Býva zradné a chladné a strach jej nedovolí don vkročiť bosou nohou. Radšej ostane nohami pevne na piesku a cez zamatovo-mandľovú prikrývku bude sa z diaľky prizerať. Nechce ho pohladiť, bojí sa ho dotknúť, aj keby tak veľmi chcela. Jeho pokožka pri každom jednom nádychu mení tvar, vlní sa podľa intenzity dychu a tepu srdca, ktoré ukrýva hlboko pod svojim povrchom drsného muža, kam sa až ona neodvažuje nahliadnuť. Veď čo ak si ublíži!!! Cez jeho zovňajšok sa učí zbožňovať jeho vnútro, ktoré si zatiaľ iba predstavuje. Spoznáva ho so zatvorenými očami a dušou básnika. Je úplne iná ako on. Je inak stavaná, z iného cesta a iného tvaru. A preto ju tak baví sa na neho nekonečne pozerať. Skúmať jeho ťahy, triky a pózy, len preto, že je tak odlišný, a tým pre ňu tak nepochopiteľne výnimočný.
..,, Ale čo ak sa prebudí....??? Prebudí sa aj ona ????“